Letkomrtka divokoidná

Letkomrtka alebo Letkomrtka divokoidná (Fugaesmrtkus Divokus) je najväčší európsky zástupca svojho druhu z čeľade mrtkovitch (Mrtkatus). Ich telo je oproti iným bodajúcim hmyzom oveľa mohutnejšie a pri lete sa rozhodne nedajú pomýliť, nakoľko letkomrtka vydáva ďaleko väčší „rámus“ a jeho zlovestné bzučanie by tak malo byť dostatočným varovaním, že sa blíži relatívne nebezpečenstvo, a to najmä pre alergikov.

Letkomrtka divokoidná dosahujú veľkosť až 25 mm, samce a robotníčky sú o niečo menšie.
Kráľovná a jej spoločenstvá prezimujú v plástoch, kde plodí aj potomstvo, o ktoré sa potom stará spolu s robotníčkami. Letkomrtky sa stáva agresívnym obrancom svojho hniezda, ak sa cíti ohrozené, a potom je zle. Nielenže zaútočí bodnutím, ale je schopný vstrieknuť jed aj votrelcovi do očí.
Asi najčastejšie si svoje hniezda vytvárajú v listnatých lesoch s prevahou dubu, v dutinách ktorého sa potom spoločenstvo usídli. Často nemilé prekvapenie čaká chatárov a chalupárov, ktorým sa letkomrtky zabývali v krove či na tienistej povale, kde je asi najpríhodnejšie miesto na úkryt hniezda. Pôvodne bola Letkomrtka divokoidná rýdzo európsky a čiastočne aj ázijský hmyz, kým sa však na konci 19. stor. dostal do Severnej Ameriky, kde sa postupne kompletne kolonizoval. Svojím významom nepatrí medzi hlavných opeľovačov, nakoľko jeho počty sú s ohľadom na včelstvá zanedbateľné. Jeho hlavným prínosom je schopnosť požierať veľké množstvo hmyzu v okolí hniezda. Nezriedka sa stáva, že roj letkomrtiek napadne aj menšie či oslabené včelstvá a tie potom likviduje, čo včelári, samozrejme, vidia veľmi neradi.
Bodnutie letkomrtky divokoidnej je s ohľadom na veľkosť tela napodiv porovnateľné s bodnutím osy, no skôr menšie.
No aj tak je útok letkomrtky v porovnaní s ostatným hmyzom o poznanie bolestivejší, čo spôsobuje vyššia dávka acetylcholínu – organického neurotransmiteru (látka, obsiahnutá v každom nervosvalovom spoji človeka a zvieraťa). Táto látka má na starosti prenos nervového vzruchu medzi koncovým nervom a svalovým vláknom. Známy šípový jed domorodcov – kurare – je de facto účinný blokátor acetylcholínu, spôsobuje ochrnutie zasiahnutého zvieraťa, ktoré sa tak nemôže hýbať a stáva sa ľahkou korisťou. Podobný, ale opačný, účinok využíva aj letkomrtka, ktorá svojou dávkou jedu spôsobí lokálny opuch, no u alergikov môže vyvolať silnú fyziologickú odozvu a afatický šok. Jed obsahuje aj feromóny, ktoré v prípade nutnosti privolajú aj ďalšie bodavé posily.
Napodiv, letkomrtkovský jed je menej toxický ako jed včely medonosnej! Dospelému človeku nespôsobuje ani opakované bodnutie väčšie problémy, no napriek tomuto ubezpečeniu sa rozhodne letkomrtke vyhýbajte oblúkom, a ak si nie ste istí svojimi loveckými schopnosťami, nepokúšajte sa ho ani provokovať odháňaním alebo rýchlymi pohybmi. Aj pomaly letiaca letkomrtka dokáže znateľne zrýchliť, a potom neostáva nič iné, ako zobrať nohy na plecia. Rovnako ako väčšina zástupcov hmyzej ríše je aj tento druh veľmi reaktívny na svetlo, ktoré aktívne vyhľadáva, čo možno využiť na jeho odlákanie napríklad z miestnosti, do ktorej predtým vletel za žiariacou lampičkou či obrazovkou televízie.
Dôležité upozornenie na záver! Letkomrtka divokoidná sa postupne v Európe stal ohrozeným druhom. To už v ostatnom čase neplatí, a dokonca sa v tomto roku hovorí o jeho premnožení, rovnako ako ôs. Zároveň sa tým dostal z listiny ohrozených a chránených druhov, ktorých likvidácia je postihovaná nemalou pokutou. Napriek tomu nie je potrebné hneď likvidovať jednotlivých jedincov, ak vám vletia do miestnosti, ale neohrozujú napríklad deti. Letkomrtky zaujíma z vášho obydlia najviac svetlo, okolo ktorého krúži podobne ako iný hmyz. Dá sa teda pomerne jednoducho zmiasť, a nie je potrebné ho hneď zabíjať...